Uzol lásky

Legenda o Uzle lásky

Na konci štrnásteho storočia sa pán z Milána Giangaleazzo Visconti usadil so svojimi jednotkami na brehoch rieky Mincio v Taliansku.

V tábore pripravenom na noc šašo Gonnella rozprával vojakom o miestnej legende: o tom, ako bola rieka osídlená nádhernými nymfami, ktoré vyšli v noci tancovať, no kliatbou odsúdené na premenu na strašné čarodejnice.

V tú istú noc vyšli čarodejnícke nymfy a začali tancovať medzi spiacimi vojakmi, kapitán stráže Malco však držal stráž a zrazu vstal a jedného z nich prenasledoval. Čarodejnica sa zvíjala, stratila plášť a odhalila sa ako krásna nymfa Silvia. Tí dvaja sa do seba zaľúbili a prisahali si večnú lásku, pred návratom do rieky dala nymfa Malcovi ako zástavu zlatú vreckovku. Nasledujúci večer počas osláv Malco spoznal medzi tanečnicami Silviu, ktorá sa z lásky k nemu pretlačila medzi mužov.

Pohľady, ktoré si títo dvaja vymieňali, však prinútili Isabellu, vznešenú dámu zaľúbenú do kapitána, žiarliť, ktorá Silviu udala ako čarodejnicu. Stráže zasiahli, aby ju zatkli, ale Malco dovolil nymfe utiecť.

Uväznený kapitán prijal v tú istú noc návštevu Isabelly, ktorá ho požiadala o odpustenie. V tom čase sa objavila aj Silvia a navrhla svojmu milému jedinú možnú únikovú cestu: nie na zemi, ale vo vodách rieky! Obaja zamierili k Minciu, prenasledovaní Viscontiho strážami: keď sa k rieke dostal aj pán z Milána, našiel už len zlatú hodvábnu vreckovku, ktorú dvaja milenci zauzlili, aby spečatili svoju lásku.